Halušky, koláče, registrované partnerstvá. Ako zabrániť smrti KDH?

Voľby 2020 môžu byť pre Kresťanskodemokratické hnutie iba dvomi vecami: razantným „comebackom“, alebo začiatkom prehry.

Tento text je trochu problematický. Je to aj kortešačka, ale aj pokus o kritiku do vlastných radov. Myslím si však, že sebakritika je pre politickú stranu nevyhnutná. Len pripomínam, že som na kandidátke KDH (#93, ak by ste chceli), ale nie som členom strany.

Idem rovno k veci. Voľby 2020 môžu byť pre Kresťanskodemokratické hnutie iba dvomi vecami: razantným „comebackom“, alebo začiatkom veľkej prehry.

Pozor, pod prehrou nemyslím žiadnu biblickú katastrofu. KDH tu bude ešte dlho. Deväť tisíc členov strany nerozpustíte zo dňa na deň. Pod prehrou myslím to, že ak sa po zvolení (ktorému verím a stavím povestnú fľašu koňaku na 7 %) nezačne optimistická reforma strany, KDH začne upadať tak, ako sme to ešte nevideli.

Tvrdím, že KDH dnes potrebuje dve veci: znovuobjavenie prameňov konzervatívneho myslenia a nabrať čerstvú inšpiráciu v súčasných trendoch.

Od kádéhákov neraz zaznievajú citáty od Churchilla, Adenauera, Raegana a podobne. Je to sympatické, ale tieto citáty nielen, že nestačia, ale už sú aj trochu únavné. V prejavoch lídrov strany stále nepočuť (tiché) odkazy na filozofické diela, na encykliky, na európsku, či stredo-európsku históriu. Ak, tak počujeme Františka, či Jána Pavla II. Ale kde zostali Lev XIII., Pius X., či Pius XII.?

Mimochodom, už mám celkom dosť Churchilla. Bol to taký silový politik, že dnes by ho neprijal asi nikto a instagramové obrázky influencerov si nechcem ani predstaviť.

Ale späť k téme. 

Druhou výzvou je, že KDH by malo nabrať ešte väčšiu odvahu a nastoliť odvážne názory na dnešné horúce témy ako je migrácia, stále silnejúci európsky progresivizmus, či národniarska idea.

Pro-life a podobné témy, ktoré dnes zvykneme označovať za vlajkové lode, sú potrebné, nevyhnutné. Sú dôležité samé o sebe i ako politický identifikátor. Ale nebudú stačiť. Vidíme to aj teraz v kampani.

Na mítingoch KDH zaznela neraz výčitka, že štát dotuje pracovné miesta pre Srbov a ďalších, ale na verejnosti nijako nepočuť, že by sa KDH chcelo vymedziť viac voči nahrádzaniu domácich pracovných síl ľuďmi z Východu, či Balkánu.

Je pravda, že sa tomu do určitej miery nevyhneme. Pracovná migrácia je fakt, ktorý sa deje a nemusí to byť žiadna katastrofa. Ale z úst čelných predstaviteľov by mohlo razantnejšie zaznieť, že by sme sa mali zamyslieť nad neustálym zvyšovaním minimálnej mzdy, ktorá komplikuje zamestnávanie našincov.

Ďalšie témy

KDH by malo nastoliť aj ďalšie odvážne témy. Pomohlo by to strane viac, ako antikotlebovské mítingy. Tam to nemá silu a nie je to presvedčivé.

Ako budeme prakticky čeliť dileme, v ktorej na jednej strane stojí záujem o slobodu občanov a spoločné dobro a na strane druhej je liberálny demokratický režim, ktorý je v niektorých aspektoch výslovne v protiklade s kresťanstvom?

Ako sa majú zachovať kresťania a konzervatívci, ak príde k tomu, že sa schvália registrované partnerstvá? Máme radšej piecť koláče, alebo čeliť súdom?

Ako chce KDH spravodlivo odpovedať na životnú situáciu ľudí, ktorí sa identifikujú ako LGBT? Budeme si pred tým zatvárať oči, alebo to chceme riešiť? [edit: Áno, treba riešiť situáciu mnohých iných ľudí. Toto nie je z hľadiska počtu ani zďaleka tá najdôležitejšia skupina ľudí. Ani ja, ani KDH nemá záujem o žiadnu ideológiu. Ani nie som za registrované partnerstvá, pretože existujú iné a lepšie riešenia. Hovorím o tom preto, lebo je to tiež horúca téma. KDH sa zaviazalo, že nebude hlasovať za takéto a podobné liberálne zákony.]

A ako chceme riešiť rozpad rodín, stúpajúce pokusy o samovraždu u mladých, ich depresie, neistotu… a poťažmo ich slabnúcu vieru v demokraciu?

Tak čo teda? 

V KDH boli dlho nositeľmi étosu a ideí jeho lídri. Počnúc Čarnogurským, ktorý dokázal ihneď po Novembri pohotovo budovať stranu a podľa slov Jara Danišku ho formoval aj intelektuálne, keď pozýval zahraničných rečníkov.

Zdá sa však, že táto doba na nejaký čas skončila. Ak chce KDH prežiť, potrebuje začať čerpať z prameňov, čo sa podľa môjho názoru dnešenému vedeniu strany darí tak na štvrť plynu. To ale vôbec nevadí. Naopak, je to veľká šanca.

Šanca osvojiť si moderné témy, nabrať odvahu a hovoriť otvorenejšie, jasnejšie a … hlasnejšie.

Nestačí to robiť pomocou halušiek. Mimochodom, haluškové mítingy sú veľmi fajn platforma, ale osobne mám trochu výhradu k haluškám a dreveniciam. Je to tak trochu umelá predstava o rustikálnom Slovensku, ktorá vznikla vďaka cestovnému ruchu a šikovnosti slovenských podnikateľov. Slovensko je však bohatšie. Regionálne i kultúrne.

KDH vôbec nemusí byť „halušková“ strana. Má všetky predpoklady na to, aby bola na špičke. Len to treba chytiť do rúk a tlačiť vpred.

Súčasný predseda vyniká húževnatosťou a snahou. Strana mu vďačí za veľa. Ak sa KDH dostane do parlamentu – a ja verím, že sa to stane –, bude to veľká šanca na ďalší reštart. Nie „len“ pre krajinu, ale pre stranu.