Každý 7. kresťan je prenasledovaný, alebo trpí pre vieru

Je to jedna z najdôležitejších výziev dneška. A je to aj veľká výzva pre slovenskú zahraničnú politiku. Pred 30 rokmi sme si vybojovali slobodu. Zažili sme prenasledovanie a počas neho sa zrodila demokratická sila. Sila, ktorá nám priniesla vytúženú slobodu. Preto by sme sa mali ako krajina v tejto veci angažovať.

Rovnaký osud zažíva dnes 300 miliónov kresťanov. Hovoria o tom štatistiky medzinárodnej organizácie Aid to the Church in Need (na Slovensku známa ako ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi).

Ide o mocnosti ako Čína, India, Severná Kórea. Ale aj iné: Pakistan, Venezuela, Nigéria, Burkina Fasso, Kamerun, Sudán, Irak, či Sýria.

V moslimským krajinách, je často proti kresťanom zneužívaný takzvaný „Bohorúhačský zákon“.

Čo s tým môžeme robiť, keď sme tak ďaleko?

V tejto téme sa začína ukazovať zaujímavý trend. Viaceré krajiny už vytvorili špeciálny post na úrovni vlády – mimoriadny vyslanec pre náboženskú slobodu.

Je to človek, ktorý zastupuje krajinu na medzinárodnom poli. Vytvára diplomatické vzťahy s cieľom zmierniť utrpenie v krajinách, kde je porušovaná náboženská sloboda. V lepšom prípade má aj svoj vlastný úrad, rozpočet, zamestnancov. Najjednoduchší model je, že tento post je aspoň zriadený na úrovni vlády.

Na Slovensku je dobre známy prípad ženy menom Asia Bibi, ktorá bola niekoľko rokov v pakistanskom väzení. Odsúdili ju na smrť. Bohuvďaka, po ôsmich rokoch ju najvyšší súd oslobodil a skonštatoval, že nespáchala žiadny trestný čin proti „Bohorúhačskému zákonu“.

Dôležitú úlohu v tom zohral aj Ján Figeľ, ktorý je špeciálnym vyslancom Európskej únie pre náboženskú slobodu. Asia Bibi mu vďačí za svoj život.

A čo ďalej?

Ďalším riešením je navýšenie štátneho príspevku na rozvojovú pomoc. Slovensko sa v medzinárodných dokumentoch zaviazalo, že bude prispievať na rozvojovú pomoc v určitej výške. Túto sumu však ani zďaleka nenapĺňame.

Posledným krokom je vytvorenie samostatnej finančnej schémy venovanej podpore náboženskej slobody. Z tejto grantovej schémy potom môžu čerpať neziskové, či rozvojové organizácie a môžu pomáhať trpiacim efektívnejšie. Dnes ešte neexistuje táto „schéma“, či „kapitola“ a tak sa môžu peniaze používať nepriamo, cez kanály rozvojovej pomoci.

Rozvojová pomoc má však svoje medzinárodné pravidlá a tie nie vždy dovoľujú organizáciám sústrediť sa priamo na pomoc prenaledovaným pre vieru.

Keď navýšime príspevok na rozvojovú pomoc a, zároveň, vytvoríme samostatnú schému pre náboženskú slobodu, spomenuté organizácie budú mať voľnejšie ruky a budú môcť robiť svoju prácu lepšie.

História nás naučila ako prežiť v čase neslobody. Vtedy pomáhali ostatné národy nám. Dnes máme pred sebou výzvu byť rovnako nápomocní.

Autor je vyštudovaný hudobný pedagóg, v prestávke od učiteľskej práce sa dnes profesionálne venuje témam náboženskej slobody. Občasne publikuje v rôznych periodikách. Píše články, komentáre, poéziu i piesne. V rokoch 2017 až 2019 bol predsedom spoločnosti absolventov Kolégia Antona Neuwirtha. Vo voľbách 2020 kandiduje za Kresťanskodemokratické hnutie na mieste číslo 93.